Naše kozičky

Nebudeme vám tu opisovať štandardy plemena koza hnedá krátkosrstá, ale napíšeme ako berieme tieto kozičky my.

Od roku 2014 sme na našej farme v Hrochoti začali s chovom kôz. Prvá naša kozička bola čiernobiela kríženka Rózka, ktorú sme dostali od susedov, aby robila parťáčku našim kamerunským ovečkám. Pomaly ale isto sme zisťovali, že koza a ovca sú povahovo rozdielne zvieratá - ovečky kľudnejšie a kozy čertiská. A asi preto u nás tie kozy zvíťazili. Ostali u nás i dievčatá od Rózky. Neskôr sme zistili, že mať kozu nestačí. Zistili sme, že človek má určité nároky na kozy, najmä množstvo a chuť mlieka, aký má tvar vemena, aby sa dobre dojila, ako je kŕmiteľná, ako je odolná všetkým neduhom. A tiež sme zistili, že pripúšťaním najbližším kozím mládencom, nejaké rekordmanky v dojení, v kvalite mlieka, v dobrej kŕmiteľnosti, v bezproblémových pôrodoch, nebudeme mať.

A tak sme sa začali obzerať po koze, ktorá bude spĺňať tieto naše požiadavky a zároveň bude vhodná do našich podhorských podmienok Podpoľania s nadmorskou výškou cez 700m, s prirodzeným chovom najmä vonku. A tak sme dopracovali k rozhodnutiu pre plemennú hnedú (alpínsku) kozu, ktorá je u nás oficiálne nazývaná hnedá koza krátkosrstá. A nastal ďalší problém - u nás na Slovensku takéto chovy boli registrované, avšak zvieratá neboli žiadne. A tak prvé naše dievčatá ako aj plemenného capa sme doviezli z Česka. Prešli sme si náročným procesom, až sme sa dopracovali do štatútu šľachtiteľského chovu plemena kozy hnedej krátkosrstej s produkovaním plemenných kozičiek a plemenných capkov.

U hnedých krátkosrstých kôz sa zameriavame hlavne:

Tvar vemena - čo je silne dedičná záležitosť

Nenáročnosť zvieraťa - matky, ktoré sa dokážu maximálne napásť, výborne využijú prijaté krmivo, o jedlo dokážu bojovať, zvládnu sa postarať o seba a aj svoje kozliatka

Stabilná laktačná krivka - čo najmenšie výkyvy v nádojoch bez ohľadu na počasie alebo prípadnú zmenu kŕmenia

Naše kozy sú celodenne vonku, v oplotených výbehoch, majú svoje chlieviky, kde ich na noc pritvárame, ale to len kvôli výskytu divej zveri u nás. Kozy sú vonku v lete, v zime, dnu zaliezajú iba v prípade veľkých lejakov. Dokonca i novonarodené kozliatka, keďže sa rodia väčšinou v zime, sú nejaké dva dni spolu s matkami sami a potom spolu s celým stádom skúšajú sneh. Tento spôsob chovu je dôvodom, prečo mliečko od našich kozičiek nemá typický zápach koziny.

A ešte náš plemenný cap - celé naše stádo si žije svorne spolu. Cap si užíva pozornosť svojich háremových dám neustále, máme bezproblémové pôrody priamo v stáde, nepoznáme agresívnu neznášanlivosť medzi jedincami. Dokonca cap sa ku svojim potomkom správa ako otec ochranár. Samozrejme takáto žiadaná stádová hierarchia si najmä pri začleňovaní nových kusov do stáda, či socializácii malých kozliatok určite žiada skúsenosti a dodržanie istých postupov zo strany človeka. Tu musíme poznamenať všeobecne známu skutočnosť, a to - Cap je základ stáda. Určite je veľmi dobre poznať, aké genetické predpoklady má Váš plemenník, už len z toho dôvodu, že bude u vás v stáde fungovať s viacerými kozami a určite i viac rokov a vy viete očakávať po dobrých matkách a dobrom otcovi určite dobré potomstvo. A ako sme niekde v úvode spomínali, aké sú hlavné požiadavky chovateľov na dobrú kozu, tak toto sú silne dedičné záležitosti a len pri overených rodičoch, môžete dosiahnuť kozliatka s požadovanými vlastnosťami. A v neposlednom rade v každom chove hospodárskych zvierat má podľa našej legislatívy byť používaný plemenník s osvedčením na plemenitbu.

Záverom iba toľko - stádo našich plemenných hneduliek nie je veľké, zameriavame sa kvalitu, každá kozička a capko má u nás svoje meno, poznáme jeho maniere, nároky, správanie. Samozrejme máme tu aj pár kríženiek, ktoré nemajú žiadny rodokmeň s troma generáciami pred, ale u nás už zotrvajú do konca svojho života.